Such a mess

Blbne to tu, celý účet, celý blog.. Pche. Končím, vidíme sa tu.

sentimentalgunner.blogspot.com

See ya fellaz.

Lonesome.

"To my loving family, for all their support through the good times and the bad.

And to Guns N' Roses fans everywhere, old and new; without their undying loyalty and limitless patience, none of this would matter."

Takto znie venovanie na začiatku Slash The Book. A ja cítim, že o pár mesiacov tam bude jedno špeciálne, s mojim menom, iba pre mňa a s podpisom od samotného Slasha. Nie, neberte mi sny. Ja myslím, že to tak bude.

 

Škrtnite niekto zápalkou, priložte plameň ku mne. Nech konečne zhorím. Cítim sa tak osamelo ako nikdy. Nebyť mojej sestry tak si hádžem asi slučku. Ďakujem zlatino, vážne. Bez teba by som tu už dávno nebola. 

 

Mehehe, ja. Nechcem byť narcis. Ale táto fotka sa mi fakt páči.  Ostatné sú inak shity. Never mind. Tu ide o tričko a šatku. ^^

Here we are, entertain us!

Zistila som, že som si sama bránila vlastnému šťastiu. Bezhlavo som sa nútila ľutovať sa. Nikam to nevedie, ľudkovia. Nie každý má ideálny život, vlastne väčšina nie, ale zvládajú to. A ja som sa rozhodla, že budem brať raz za radom čo mi život dá. Viem, že to nebude ľahké, pretože príliš často padám. Príliš často zažívam bolesť. Ale zvykla som si. To, čo by ma inokedy totálne položilo už beriem nejako inak. Prestávam sa ľutovať, prestávam hovoriť o tom všetkom. Nechcem sa sťažovať, nechcem robiť starosti osobám, ktoré ľúbim. Nebude ťažké byť opäť apatická, byť opäť introvertom. Aj tak mi to tak viac vyhovuje, povedala by som. Stačí zatvoriť oči, otvoriť oči. Nemôžem byť udepčená do konca života, to vážne nie. Občas sa cítim, že nie som dosť silná, ale na druhej strane, ak by som nebola, tak by som to všetko neprekonala. Smutné na tom všetkom je, že mi otvoril oči chlap, ktorého by som najradšej nikdy nespoznala. Nuž, je to tak. Ale aj tak, som radšej, že to začínam brať takto. I'll be okay, just no today.

Chcem opäť začať s mojou umeleckou kariérou. Kresliť, niečo také, čo mám v záhlaví. Aj keď kreslenie mi nikdy dlho nevydržalo. No neviem. Ale páčilo by sa mi to. Potom sa chystám poriadne zamakať s hrou na gitare. To už bude trochu ťažšie, kovové struny sa rozlaďujú jedna báseň a nalaďujú sa vážne ťažko, pretože sú strašne citlivé. No nevadí. Teraz sa budem snažiť naučiť minimálne 5 akordov týždenne (aj keď veľkí gitaristi dávajú aj 10, ale na to aj tak nemám) a poriadne ich vedieť. Najprv normálne, potom prejdem na bary, bez ktorých moje obľúbené piesne aj tak nezahrám, ehm. Lenže je to fakt ťažké, teda aspoň pre mňa a vlastne pre väčšinu gitaristov. Chytiť všetky struny jedným prstom fakt nie je hračka. A pri mojej kyptavosti už dupľom. Ale ... musím makať proste. Chcem čo-to dokázať. Teda nie, že by som sa chcela samotnou gitarou viac menej živiť, to fakt nie. Ale po a) chcem zahrať nejaké srdcervúce sóla, samozrejme že od Slasha a po b) chcela by som mať niekedy s mojou sestrou a nejakými chalanmi kapelu. Nie koncerty, aj keď pochopiteľne by sme sa určite snažili preraziť, ale... chcem zažiť tú atmosféru v garáži, tú súdržnosť a hrať len pre záľubu. No a tiež chcem začať opäť písať poviedky, na jednej som dnes začala pracovať, v hlave je dávno, ale tak viete ako, nie je čas a ani chuti. Ale ak to pôjde fajn tak tu do niekoľkých dní bude. Pfú, som sa rozpísala nejak. Po dlhej dobe :-D

 

Fakt, fakt, fakt nechcem byť perverzná, ale ... byť tak jeho rukou. Mehehe.